It's a long way to the top if you wanna rock'n'roll. 

Na prvú lásku sa vraj nikdy nezabúda. Veru, pamätám si to tak čerstvo, že ešte teraz mám spotené ruky. Písal sa rok 2011, keď som prvýkrát otvoril Photoshop. Bang. Sedel som za tým celé dni ako hluchý a žral som všetky nástroje, ktoré tento program ponúkal.

Neskutočne ma to bavilo. Tvoril som asi všetko, čo mi napadlo. Od bannerov, koláže fotiek, tlačoviny do školy alebo aj „logá” pre kamarátov. Popri tom, ako som si bezstarostne ťukal vo Photoshope pre radosť z tvorenia nových vecí, postupne sa začali objavovať aj prví klienti s reálnymi zadaniami. 

Vtedy som si uvedomil, že ma to napĺňa, a ak to budem robiť poctivo, budem smerovať dopredu. Nemýlil som sa. Po čase sa mi ozval šéf lokálnej reklamnej agentúry, či mám záujem o prácu. Hell Yeah! Slovo dalo slovo, podpis na papieri a nastúpil som na pozíciu grafik.

Ľudovo povedané grafik

Raz mi jeden dizajnér povedal, že grafik je rovnaké povolanie ako prostitútka, ale vo vizuálnom prostredí. Smial som sa a nechápal. No dnes to viem. Pozícia grafika v reklamnej agentúre je asi taká konkrétna ako samotné slovo grafika. 

Grafik je vlastne človek, ktorý má v agentúre na starosti stretnutia s klientom, tvorbu zadania, vypracovanie dizajnu, exportovanie dizajnu a niekedy aj samotnú realizáciu projektu. Človek na všetko. 

Keďže grafik zastáva viacero pozícií, má veľmi málo priestoru na zlepšovanie sa v dizajne. Pre začiatok to bolo skvelé. Spoznanie celého procesu od zadania až po realizáciu vám dá dosť široký rozhľad, čo má extremny dopad na výsledok výstupu.

Priama komunikácia grafika s klientom ho naučí, že mať presné zadanie je veľmi podstatné. Naučí sa, ktoré veci sú dôležité a potrebné k dobrému zadaniu, na čo si dávať pozor a tiež ako vytvoriť samotné zadania spoločne s klientom. 

Pri tvorbe zadania si musíte zodpovedať niekoľko otázok. 

Pretože klient veľakrát sám nevie, čo potrebuje. Vie, čo chce, a to je rozdiel. Prečo? Skrátka klient veľakrát ani netuší, koľko variantov existuje na splnenie jeho požiadavky. 

Preto sa proces služby zväčša začína dlhým rozhovorom o zadaní, a vtedy sú rady grafika cenné. Aj vtedy sa grafik naučí, že dizajn, a.k.a. grafika, je len časť z procesu tvorby reklamy. 

Napokon po vypracovaní grafiky prichádza na rad ešte export a tlač. Dokonca niekedy aj samotná realizácia projektu, napríklad polep výkladu alebo auta.   

Tu prichádza prvý míľnik k pracovnému postupu grafika. Ak sa nezačne špecializovať, bude určite časom stagnovať. Jednoducho a bezhlavo od projektu k projektu. Preto je dobré začať oveľa viac riešiť už len samotný dizajn.

Naučiť sa používať viaceré programy, viac riešiť farebnosť a palety, typografiu a tiež kompozíciu. Skrátka začať viac riešiť to, čo robíš, ako to robíš a prečo to vlastne robíš.

Šablóny a prvky, pomocou ktorých sa dajú vytvárať rôzne kompozície. Zdroj: workovereasy.com

Rozdelenie typov písma, ktoré navrhol Maximilien Vox. Zdroj: lisagarnerdesign.co.uk

Významy a emócie, ktoré sa viažu k jednotlivým farbám. 

Základné dizajnové prvky. Zdroj: workovereasy.com

 Grafik kreatívec

V mojom prípade som pracovne postúpil a zmenil som svoje pôsobenie na kreatívneho grafika. Bomba. Všeobecne platilo, že grafici sa delili do dvoch skupín, a to DTP grafici (desktop publishing, pozn.) a kreatívni grafici. 

Rozdiel spočíval v náplni práce a zadaniach. Zatiaľ čo DTP grafici pripravovali korporátne tlačoviny, komplexnejšie projekty a podklady do tlače, kreatívni grafici mali na starosti zadania, v ktorých bolo potrebné vymyslieť niečo vizuálne pekné a funkčné. A čo bolo pre mňa hlavné, riešil som už iba dizajn.

Tiež som si uvedomil, že tak ako sa zmení pracovná náplň, zmení sa aj pohľad na dizajn a mindset. 

Čím hlbšie grafik dizajn rieši, tým viac sa vynárajú nové možnosti a skúsenosti. Či už je to prostredím, profesionalitou kolegov, s ktorými spolupracuje, alebo aj samotnými výstupmi.  

Takisto sa postupne začnú objavovať nové súčasti dizajnu, ktoré doteraz ani nevidel a neriešil. A následne prichádza božský moment precítenia, že už dávno nie je vizuálna prostitútka, a.k.a. grafik, ale skutočný dizajnér.

Všetko ide ruka v ruke s praxou. Čím sú zadania väčšie, tým sú komplikovanejšie. To v praxi znamená viac práce a vizuálnych riešení, no oveľa menej projektov. 

Tento moment so sebou prináša nový míľnik, a tým je profesionalita. 

V mojej hlave to je hlavný rozdiel medzi grafikom a dizajnérom. Grafik je všeobecný, človek pre všetko, zatiaľ čo dizajnér je profesionál s konkrétnym zameraním. 

Rovnako ako kaderníctvo a barber. Ani každý právnik nie je advokát. A nie, všeobecný profesionál neexistuje. Tak ako neexistuje športová elegancia. Takže grafik nie je dizajnér. 

Profesionalitou myslím prístup k práci a hodnotu výstupu, no nie po finančnej stránke. Na to, aby sa človek k tejto profesionalite prepracoval, potrebuje najmä skúsenosti a chuť učiť sa. 

Verte mi, bez toho to nebude fungovať. Skúsenosti zaručia, že výstup bude technicky správny, a chuť tvoriť niečo nové a unikátne ovplyvní zas to, že každý výstup posunie dizajnéra o niečo ďalej. 

Rôzne typy zadania, od kreatívnych tlačovín, identít firiem a eventov až po vizuálny branding prevádzok, prinášajú mega veľa skúseností a vedomostí, na ktorých si dizajnér skvelo zdokonalí svoje skills. Dokáže sa tak naučiť rôzne techniky, štýly a hlavne si nájde to, čo ho najviac baví. 

Postupne, ale isto začne každý dizajnér po čase cítiť svoje silné stránky v jeho pracovnom zameraní. Pre mňa to boli kreatívne zadania, pri ktorých som sa cítil sebaisto a extrémne ma bavili. Až do momentu, kým som narazil na ďalší míľnik pracovného života dizajnéra. 

Totižto som si uvedomil, že aj grafický dizajn je široký pojem. Preto je správne sa po čase špecializovať len na jednu konkrétnu službu, v ktorej sa budem zdokonaľovať. 

Vďaka pestrosti zadaní a skúsenosti nie je ťažké pre dizajnéra povedať, v ktorej sfére dizajnu sa cíti doma. Ak to tak nie je, pravdepodobne si tam ešte nedošiel. 

Nevadí, držím ti prsty. Ja som si vybral jednu z najťažších oblastí, a tou sú vizuálne identity. Vtedy som ani len netušil, že som na začiatku svojho povolania. Vtipné je, že dôvodom, pre ktorý som si vybral vizuálne identity, som pochopil až neskôr.

Dizajnér

Po nekompromisnom rozhodnutí sústrediť svoju prácu na konkretnejšie zadania sa mi opäť začali otvárať možnosti v zlepšovaní. Hell Yeah! 

Objavil som nové zadania, techniky, postupy a výstupy. Videl som v tom logiku, pretože identity a hlavne dizajn manuály dosť často ovplyvňujú ďalšie grafické výstupy, ako sú napríklad firemné tlačoviny, brandové výstupy alebo aj samotné výrobné a eventové produkcie. 

Rovnako ako sa otvárajú dvere novým projektom a príležitostiam, zároveň sa iné, bohužiaľ, automaticky zatvárajú. Keď začne byť dizajnér vyberavejší na zadania, aby sa pracovne sústredil na danú sféru, začne kvôli nedostatku času odmietať iné projekty. 

To zvykne trošku brzdiť, pretože limity sa stále niekde odrazia. Napríklad v počte projektov. Ja som si tieto limity začal kompenzovať kreativitou po večeroch. Vymýšľal som si projekty a hádzal som ich na Behance. Bavil ma proces tvorby loga a identity, najma jeho veľkosť a rozmanitosť. 

Myslím si, že to bol môj prvý a najdôležitejší krok k mojej práci. Publikoval som len vizuálne identity, a preto ich teraz robím. Easy as That.

Samozrejme, tu sa nič nekončí, práve naopak. Selekcia prináša nový typ práce, ktorý bude určite bohatý na projekty. 

Pri filtrovaní práce je dobré vedieť, ako si projekty vyberať, s kým pracovať a s kým naozaj spolupracovať. Pretože nie každá práca bude spolupráca. Niekedy len ponuka a dopyt. Nový smer a nové zadania po krátkom čase ukážu ďalšie cesty k zlepšovaniu.